Diagnostické chyby alebo skrytá príčina mnohých problémov

Autor: Diagnose .me | 24.10.2014 o 16:03 | Karma článku: 3,61 | Prečítané:  1003x

Diagnostické chyby podľa niektorých odhadov tvoria až 40% všetkých medicínskych chýb a bohužiaľ, môžu viesť aj ku tragickým dôsledkom. Podľa štúdie IOM (Institute of Medicine) ročne zomrie kvôli nesprávnej diagnóze až 100-tisíc Američanov. Lekárske omyly sú dokonca jednou z hlavných príčin úmrtí v USA.

Diagnostické chyby predstavujú vážny zdravotnícky ako aj ekonomický problém. Podľa recenzovaného lekárskeho magazínu „The American Journal of Medicine“ ich počet za posledné desaťročia aj napriek pokroku v medicíne neklesá, naopak, ostáva nemenný. Ten istý zdroj zároveň uvádza, že v Amerike malo s diagnostickými chybami za obdobie 5 rokov skúsenosť až 35% ľudí. Navyše, až 35% z týchto prípadov vyústilo do trvalého poškodenia zdravia či dokonca úmrtia. Štúdia recenzovaného medicínskeho časopisu „Mayo Clinic Proceedings“ z roku 2000 porovnáva klinické diagnózy a diagnózy zistené pri pitve. Výsledky ukazujú, že hlavná diagnóza nebola klinicky určená v 26% prípadov. Čo sa týka onkologických ochorení, percento chybovosti je ešte vyššie – odborný magazín „Journal of Cancer“ uvádza, že až 30% prvých diagnóz onkologických ochorení môže byť nesprávnych. 

Typy chybných diagnóz

Vo všeobecnosti môže byť diagnostika správna, nesprávna (chybná) alebo oneskorená. Predbežné údaje pri onkologických ochoreniach naznačujú, že nesprávna diagnóza môže byť pre pacienta nebezpečnejšia ako oneskorená. Napríklad v oblasti rádiológie, ktorá je veľakrát pri stanovení diagnózy kľúčová, dochádza ku omylom pomerne často. Odhaduje sa, že denná chybovosť v interpretácii snímok sa pohybuje na úrovni 3 – 5%. Zároveň platí, že až štyri z piatich chybne posudzovaných snímok sú spôsobené nesprávnym vnímaním. 

V rádiológii existujú v princípe tri typy pochybení:

1) chybné negatívne určenie výsledkov, teda ak doktor neidentifikuje skutočné ochorenie - stáva sa pri 25-32% prípadov;

2) chybné pozitívne určenie výsledkov, ak rádiológovia identifikujú ochorenie u zdravého pacienta - stáva sa pri 1,6-2% prípadov;

3) nepresvedčivé výsledky, teda ak si doktor nie je istý, či sa u pacienta určité ochorenie vyskytuje - stáva sa veľmi často, pri niektorých diagnózach je to až každý druhý prípad.

Najčastejšie príčiny

Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu byť dôvodom stanovenia nesprávnej diagnózy. Určite ku nim patrí ľudské pochybenie z nedostatku praxe, nedostatočná vybavenosť nemocníc, chýbajúce technológie, ale aj atypické príznaky ochorenia. Rádiológ, ktorý posudzuje snímku MRI, CT alebo RTG, môže pracovať v rušnej miestnosti alebo má jednoducho s daným zdravotným problémom málo skúseností.

Medzi najčastejšie chyby v rádiodiagnostike patrí:

  • nedostatok vedomostí,
  • slabá komunikácia (diagnóza je určená správne, ale zlyháva jej ďalšie odkomunikovanie lekárovi),
  • nesprávne odôvodnenie (identifikácia nálezu, ale nesprávne určenie príčiny),
  • podcenenie interpretácie (rádiológ nález nenachádza z dôvodu zlyhania jeho identifikácie alebo sa uspokojí s negatívnym výsledkom hľadania).

Pri bližšom preskúmaní príčin v rámci štúdie vyplynulo, že až 90% chýb vzniká práve z posledných dvoch spomínaných dôvodov. Klinický rádiológ Erik Ranschaert z fakultnej nemocnice Jeroen Bosch Ziekenhuis na juhu Holandska a garant projektu Diagnose.me zároveň potvrdzuje, že ak sa diagnóza stanoví včas, šance na úspešnú liečbu dramaticky rastú.

Pri aktuálnych číslach a trendoch nesmieme zabúdať na jednu vec – počet vyšetrení neustále rastie. Ročná miera rastu tých rádiologických sa pohybuje medzi 10 – 20%. Pri analýze rastúceho počtu snímok sa zvyšujú aj nároky na rádiológov. Aj z tohto dôvodu môže v určitých prípadoch dochádzať ku omylom pri interpretácii. Takéto chyby je možné eliminovať tzv. druhým lekárskym posudkom (second opinion). Štúdie ukazujú, že druhý odborný posudok od špecializovaného rádiológa znižuje riziko chybnej diagnostiky až do 90%. (Zdroj: október 2010, štúdia recenzovaného magazínu „The American Journal of Roentgenology“). Navyše, čakanie na termín vyšetrenia a nedostatok odborníkov je v našich reáliách úplne bežným javom. Moderné technológie dnes ponúkajú riešenia. Pokiaľ sa dostanete do podobnej „čakacej“ alebo „neistej“ pozície, napríklad, v prípade rádiologických vyšetrení, vďaka novým možnostiam môžete svoj prípad konzultovať so svetovými odborníkmi a to takmer okamžite. Faktom totiž ostáva, že nesprávna alebo neskorá diagnóza môže mať naozaj vážne dôsledky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?